ČO SME TO SPRAVILI ?

Občas ma zabolí, keď si pomyslím koľko ľudí, žije v klame.

Koľko ľudí sa uháňa za niečím, od čoho by mali utekať.

Bolí ma vidieť, ako zem plače a my to stále nevidíme.

Kam sme sa to dostali? 

Puká mi srdce. 

Cítim sa ako keby rozprávam iným jazykom a ľudia v mojom okolí ma nerozumejú.

Ako môžeme byť tak sebeckí? 

Ako môžeme zabíjať?

Viem, že uvedomenie bolí.

Je ťažké vystúpiť z tohto konzumného sveta.

Je ťažké sa vzdať toho čo ľudia pokladajú za dôležité. 

Ale teraz je čas.

Teraz je čas pochopiť, že nemusíme mať všetky tie veci.

Teraz je čas pochopiť, že táto naháňačka za stále novším mobilom, autom musí skončiť.

Teraz je čas ísť na dovolenku v tvojej krajine. 

Teraz je čas o tom začať hovoriť medzi zaslepenými ľuďmi. 

Lebo už nie je čas na ďalšie ničenie.

Zem nás nepotrebuje.

Sme len hostia.

Ktorí sa správajú neúctivo.

Prosím ktokoľvek toto číta, aj ty môžeš urobiť ten najväčší krok.

Zmeníš sa.