Preskočiť na hlavný obsah

Buď lepší človek 

Milujem pozorovať ľudí, keď sedím v aute a oni len tak prechádzajú.
Vždy z nich vycítite akú majú práve náladu a to aj, keď majú tvár prekrytú rúškom.
Oči rozprávajú, ukazujú emócie aj pocity.
Preto buďme lepší, nie len kvôli druhým, ale v prvom rade kvôli sebe. 
Všetko čo prežívame, všetko zlo a pripútanosť  z nás vyžaruje.
Od detstva sme vychovávaní aby sme voči cudzím ľuďom neprejavovali emócie.
Raz som prišla na toaletu a pri umývadle stála matka s malou dcérkou, mohla mať tak štyri roky.
Dievčatko sa mi pozdravilo dobrý deň, tak som jej tiež odpovedala to isté.
V tom ju jej matka okríkla, že sa predsa nemusí zdraviť cudzím ľuďom a otravovať ich.
Ja som bola ticho a usmiala sa na dievčatko.
Nemôžeme za to ako a kde sme boli vychovaní, ale môžeme byť lepšími pre ďalšiu generáciu.
Môžeme im zanechať krajšiu planétu a to nie len obmedzením plastov.
Ale v prvom rade správaním.
Buďme k sebe dobrí len tak.
Rešpektujeme sa len navonok, no vo vnútri citime strach z neznámeho.
Začíname vojny ale nikto ich nechce naozaj.
Zabijeme zvieratá ale nikomu nechutia mŕtve telá.
Preto prejavujme emócie a robme čo naozaj chceme.
Keď každý nájde svoj zmysel bytia, uzdravíme sa. 
Uzdravia sa vzťahy medzi ľuďmi, medzi krajinami, medzi človekom a prírodou. 
Budeme sa na seba pozerať s láskou a naozajstným rešpektom. 
Budeme silnejší a budeme robiť veľké veci pre našu zem. 
Budeme rozumnejší, vnútorne krajší, ale hlavne slobodnejší. 
Už tu nebudú nedosiahnuteľné ciele, ktoré nás tak zväzujú. 

Obľúbené príspevky z tohto blogu

ZEM SA NADÝCHLA  Zrazu jediné na čom záleží je zdravie. Práca , brigáda zrušená, ľudia majú zrazu čas.  Auto stojí zaparkované pred domov, zrazu nie je potrebné.  Kopa kabeliek v skrini, zrazu ich nemáme kam nosiť.  Zrazu nám stačí jedna mikina a tepláky. Nekupujeme veci , ktoré nechceme a nepotrebujeme, len aby sme sa niekomu zapáčili.  Veľké domy, ktoré sme roky budovali sú pre nás ako väzenie.  Sloboda bez rúška je zrazu každého sen.  Zdravie je pre nás na prvom mieste.  Kamaráti, rodiny sú zrazu ďaleko, pri tom sú tak blízko.  Zrazu na seba máme čas.  Kreslíme, čítame, píšeme, nikto nepomyslí na peniaze.  Myslí na všetkých.  Ľudia sa ráno nikde neponáhľajú, zrazu sú všetci celé dni v prírode.  Príroda a zem sa nadýchla.  Zrazu opäť dýcha.  Brali, pílili sme jej roky pľúca, zrazu nám ich berie ona.  Svet sa zastavil a už nikdy nebude ako predtým.  My nebudeme ako predtým.  Firmy a továrne nebudú ako predtým.  Pochopili sme to. Lebo sme to zažili.
ČO SME TO SPRAVILI ? Občas ma zabolí, keď si pomyslím koľko ľudí, žije v klame. Koľko ľudí sa uháňa za niečím, od čoho by mali utekať. Bolí ma vidieť, ako zem plače a my to stále nevidíme. Kam sme sa to dostali?  Puká mi srdce.  Cítim sa ako keby rozprávam iným jazykom a ľudia v mojom okolí ma nerozumejú. Ako môžeme byť tak sebeckí?  Ako môžeme zabíjať? Viem, že uvedomenie bolí. Je ťažké vystúpiť z tohto konzumného sveta. Je ťažké sa vzdať toho čo ľudia pokladajú za dôležité.  Ale teraz je čas. Teraz je čas pochopiť, že nemusíme mať všetky tie veci. Teraz je čas pochopiť, že táto naháňačka za stále novším mobilom, autom musí skončiť. Teraz je čas ísť na dovolenku v tvojej krajine.  Teraz je čas o tom začať hovoriť medzi zaslepenými ľuďmi.  Lebo už nie je čas na ďalšie ničenie. Zem nás nepotrebuje. Sme len hostia. Ktorí sa správajú neúctivo. Prosím ktokoľvek toto číta, aj ty môžeš urobiť ten najväčší krok. Zmeníš sa. 
LETO ,Tak už mi odpovedz’ povedala mi potichu.  Bol som avšak ticho. Pozeral som priamo na jej líce ale akoby skrz neho, skrz ňu a ďaleko za jazero.  Bolo už šero ale bolo príjemné, letné a preto také živé. Ona bola živá ale už nie plná života ako počas leta. Vlastne ani leto už nebolo letom, pomaly sa striedalo s jeseňou. Snažil som si ju zapamätať. Chcel som si pamätať všetky príbehy, ktoré mi vždy rozprávala prechádzajúc sa popri jazere, do posledného detailu. Chcel som ešte dlho cítiť tep toho srdca, ktoré som tak dobre poznal. Dúfal som že jej múdre poznámky mi budú znieť v ušiach dlhšie ako toto leto. Prišlo mi až smiešne ako s človekom s ktorým prežijete tak krátky čas, vo vás zanechá tak veľa. Poznal som ju, ale inak ako ostatní. Poznal som príbehy v jej očiach, cítil som kedy naozaj teší, vedel som v čo verí, vedel som že vždy keď sa naozaj bojí začnú sa jej triasť ruky. Vždy som ich chytil a pobozkal, tak ako teraz. Postavil som sa a vracal som sa naspäť za svojím život