Ako začnem? Veď poznámky v mobile znesú veľa. Tak poďme na to. Ste pripravení? Môj život mi od roku, kedy som ho začala s vami zdieľať, príde ako romantická tragikomédia. Ale baví ma. Asi aj vás. Rok 2020 bol totálne odlišný ako 2019, hmm to by vás teda nenapadlo. Ale ja nemyslím iný kvôli covidu. Myslím, že môj rok 2020 bol iný. Náš príbeh začína 31.12.2019, Silvester. Som už nejakú dobu sama. Sľubujem si nový štart a dúfam, že to bolo správne. Pripíjam si na parkovisku, nie som doma s rodinou. Prvý Silvester mimo domu a nebolo to ono. Ale bolo to iné. Vravím Vám, slovo iné, si zapamätajte. Mám 42 kilogramov. Nesamostatná, hanblivá, slabá. V roku 2019 som prekonala dve ťažšie choroby a môj imunitný systém je ako na vode. Je koniec roku 2019 a ja už mesiac, po roku, netrpím úzkosťou. Yes, let’s be real. Trpela som ňou rok. Teraz už asi viem, prečo, ale pre potreby tohto blogu, to nepotrebujete vedieť. Povedzme, že prílišné premýšľanie.
Je január a ja nemám úzkosť, lebo už mesiac cvičím každý deň. A zisťujem, ako veľmi mi to chýbalo, po roku necvičenia. Ono robiť to, čo milujete má veľký zmysel pre vaše duševné zdravie. Je polka januára a nachádzame sa na horskej chate v lyžiarskom stredisku. Cítim sa prázdno, no už nemám ten strach, čo predtým. Pamätám si ako sa prechádzam okolo chaty so slúchatkami. Nevnímam nič, nikoho. Nevnímam seba. Ja neviem, kto som a, čo chcem. V ten večer som nedokázala zaspať.
Február.
Stretávam niekoho, kto tu roky nebol a znova si prichádzame do cesty. Zažijeme opäť super zážitky. Rozosmeje ma a ja mám pri sebe niekoho, kto je mi ako brat. Ďakujem, že si mi pomohol. No naše cesty sa opäť rozdelili, ale viem, že sa opäť stretneme. Je február a ja mám tmavé vlasy a moje telo a hlava sú silnejšie.
Marec.
Začína moje najproduktívnejšie obdobie, začínam inšpirovať, riešiť ekologickú módu a komunikáciu ohľadne reálnych tém, na instagrame. Baví ma to. Som šťastná, naplnená. Toto chcem robiť ešte dlho.
Apríl.
Cvičím, chodím do prírody, konečne jem tofu, čítam. Čítam tvoj mail. Celý mesiac trávime spolu. A potom ešte pár. Ono ťažko poprieme, že si rozumieme. Že sa spolu vieme zasmiať. A aj po dlhej dobe, si nemusíme nič vysvetľovať. Už to nie je láska. Ale vždy budeme mať jeden druhého v srdci. A tešiť sa z úspechu toho druhého. Lebo rozdeliť sa, neznamená prestať pokračovať vo svojich snoch. Odchádzam.
Máj/ Jún?
Maturita, vysoká. Takto rýchlo to ušlo. Rozhodla som sa správne. Ja začínam pracovať. Začínam aktívne cvičiť. Začínam pracovať v dvoch prácach. Pracujem každý deň. Občas idem z jednej roboty do druhej. Je to pre mňa neskutočný relax.
Je jún.
Ranný vzduch pri bicyklovaní na hrádzi, cítim ešte teraz. Stretávam nových ľudí. Učím sa opäť komunikovať. Mám zodpovednosť. Už nemíňam na hlúposti. Už nechcem tie najnovšie handry. Prvý rok, čo som si nič nekúpila v obchode. Prerábam staré oblečenie, chodím do sekáču.
Júl.
Stretávam teba. Bola polnoc a ty si napísal alebo ja? Písali sme si do tretej, o vesmíre. Zaspala som a ty si mi ráno opäť napísal. Nikomu som dovtedy neodpísala. O týždeň sme už spolu von, pozeráme hviezdy. Vysvetľujem ti, ako nemôžeš pristáť na mesiaci. Zrazu vidím, ako to môže fungovať. Sedíme v aute pri jazere. Do noci. Počúvame IMT SMILE. Potom čardáš. Tú atmosféru cítim ešte teraz.
No zľakla som sa. Strácam sa do minulosti. Potom sa strácam do novej prítomnosti. Je polnoc, poď dole. Chýbaš mi. Na druhý deň už obedujeme v Tatrách. Robíš mi zážitky. Iné ako dovtedy. Veľa sa smejem. Ty na mne. Zažijeme spolu krásne mesiace. Pomáhaš mi. Posúvaš ma vyššie. Obdivuješ ma. No obaja máme iný pohľad na svet. A ten môj už nikto znova nezmení. Vidím sa inde.
Odchádzam.
A stretávam jeho. Náhoda. Stretnutie duší, volám mame či je to možné. Po mesiaci je koniec. Ako rýchlo si prišiel, po proteinovú tyčinku, tak rýchlo si odišiel. Naše duše sa dotkli viac ako, keby sa dotkneme telami. Ale sklamal si. A ty to vieš.
Koniec od hľadania lásky.
Bolo to šialené leto. Niektorí ľudia nás majú niečo naučiť, potrestať alebo odmeniť. Presne ako tento rok. Pozerám sa na seba, už mám silnejšie telo, spolieham sa na seba, mám cieľ a sny. Už som to pochopila. Nemôžete hľadať samého seba v inej osobe. Ani čakať, že vás niekto iný urobí šťastným. Je jeseň. Vyzerám tak ako ešte nikdy. Som zdravá. Zbavilala som sa veškerej chémie, ktorú som do seba roky dávala. Správne jem. Správne premýšľam. Vidím správne hodnoty. A vidím sa inak. Šťastne. Niekto chodí na xy kilometrové túry, hľadať samého seba. Pre mňa bol rok 2020, 12mesačnou túrou. Našla som sa. Som vyrovnaná. Vidím, avšak stále svoje nedostatky. Pracujem na svojej povahe. Pracujem na sebe. A viem, že som urobila kus práce. Prekonávala som sa. Už som niekto iný ako, tá osoba na parkovisku. Už som zase o krok ďalej. A nebojím sa či to sama zvládnem. Lebo už som to raz zvládla.
A, čo ma čaká? To je vo hviezdach alebo aj nie. Je to hlavne vo vás, čo príde. Načo myslíte, aké malé rozhodnutia podnikáte. Chcem byť šťastná, takto, ako som teraz. Chcem robiť prácu, ktorá bude niesť zmysel. Ale to chceme všetci. Chcem byť viac uvedomelá a toto by sme mali chcieť tiež všetci. Lebo ako vidíte, život sa odohráva za stenami instagramu. A nič z tohto som na instagram nedala.
Takže ak si to dočítal dokonca, ďakujem.
Ale vlastne toto celé môže byť len skreslená fanfikcia. Alebo nemusí. To je už na Vás.