Potrebujeme drámu aby vzťah fungoval?

Láska a vzťahy, sú to len série náhod? Alebo len plánované udalosti, ktoré nám vstupujú do života aby nás niečo naučili a o niečom poučili? Najhoršia vec na tom je môj postreh, keď už dovolíte niekomu aby vás mal rád, bol súčasťou vášho života a zdieľal s vami vaše nálady a myšlienky. Ten postreh je o tom, že či už ste si váš vzťah vydobyli alebo boli unesené do vzťahu s niekým kto si vás získal na milý pohľad pri šálke kávy, či na dobrý vtip pri večernej prechádzke. Ide o to, že v momente, keď váš vzťah dôjde do bodu bez problémov, do bodu kedy máte pred sebou čisté more a na vôkol nie sú žiadne vlny = hádky, nezrovnalosti a ďalšie prekážky, ktoré by vám mohli vzťah komplikovať. Asi sú to prekážky, ktoré vzťah potrebuje možno nuda ale ide o to keď váš vzťah je v tomto bode začneme hľadať chyby, ktoré tam musíme nájsť. Začne nás to nudiť? Začne nás nudiť istota? Pocit, že nás niekto miluje na toľko aby s nami vydržal mnohé? Naozaj je v nás ten kúsok lovca, ktorý sa prejavuje v tom, že svojho partnera máme chuť dobýjať, získavať, a žiť s vedomím ako je správne keď je chlap aspoň trocha ignorantský? Neláka nás milý a obetavý chlap, ktorý nám vždy ustúpi a hľadáme muža u ktorého nemáme vždy pocit istoty len pre to, že sme možno občas väčší lovec ako náš partner?