Stále vždy prítomné šťastie. Každý z nás, my všetci mame niečo prečo žijeme. Niečo vďaka čomu čítaš tento článok a niečo vďaka čomu si ráno otvoril oči. Veľa ľudí to nazýva motiváciou avšak ja to považujem za šťastie. Nie každý toto šťastie cíti a keďže ho nemá častokrát svoj život svojvoľne ukončí. Je to niečo čo sa neodvážim presne pomenovať. Nie je to niekto, ani niečo je to skrátka vnem, vďaka ktorému nechceš ukončiť svoj život. Tento “vnem” nie je niečo ako motivácia ani povinnosť . Je to stále šťastie - tá vec pre ktorú žiješ a vedome píšeš svoj príbeh , avšak je vždy prítomné - my o ňom nevieme a teda je nemožné ho nejako podchytiť. Pokiaľ ho máš , pociťuješ chuť žiť , tvoriť , milovať. Tvrdiť, že žijeme pre rodinu, prácu je z časti mätúce. Pokiaľ by sme nemali radosť v sebe a šťastie nedokázali by sme žiť , takže by sme pre svoju rodinu nežili. Každý človek je osobitný tvor, ktorý uvažuje úplne inak a veci vníma rozlične. Bohužiaľ jednu vec máme spoločnú, častokrát sme sebeckí. Vo vážnych chvíľach konáme tak ako to my vyhodnotíme aby to pre nás bolo najlepšie. Nežijeme pre nikoho ani kvôli nikomu. Žijeme pre stále prítomné šťastie, ktoré keď vyprchá, my vyprcháme tiež.
A to, že ho ľúbila bolo jasné. Vlastne ľúbila je slabé slovo. Dokonca aj čašník v jej obľúbenej kaviarni vedel, ako spolu strávili víkend a, čo od neho dostala na narodeniny, keďže to vždy v piatok rozprávala svojim priateľkám pri pohári vína. Ono, nie každý spozná lásku, aj keď je toľko manželstiev. Hore je nebo a dole paneláky. Paneláky plné plaču manželiek, opitých manželov, vystrašených detí, ktoré videli to, prečo matka plače. Vedela, že len, tá jej láska k nemu bola láskou. Láska, ktorú predtým k nikomu nepocítila. Najhorúcejší dotyk, najťažšia skúška, najväčšia výzva. Najhoršie je, že spomienky časom blednú. Ako, keď sa pozeráte na staré fotky. Spomienky Vám nahrádzajú nové a nové zážitky. Vytláčajú tie staršie. Veľmi sa bála, že jeden deň si už na neho nespomenie, že si nespomenie na zážitky s ním. Spomenie, no už nie tak živo a dôverne. Už to bude len láska z dávnej minulosti, keď bude rozprávať vnučkám o svojej mladosti. Už to nebude niekto, pri kom cítila c...