Stále vždy prítomné šťastie. Každý z nás, my všetci mame niečo prečo žijeme. Niečo vďaka čomu čítaš tento článok a niečo vďaka čomu si ráno otvoril oči. Veľa ľudí to nazýva motiváciou avšak ja to považujem za šťastie. Nie každý toto šťastie cíti a keďže ho nemá častokrát svoj život svojvoľne ukončí. Je to niečo čo sa neodvážim presne pomenovať. Nie je to niekto, ani niečo je to skrátka vnem, vďaka ktorému nechceš ukončiť svoj život. Tento “vnem” nie je niečo ako motivácia ani povinnosť . Je to stále šťastie - tá vec pre ktorú žiješ a vedome píšeš svoj príbeh , avšak je vždy prítomné - my o ňom nevieme a teda je nemožné ho nejako podchytiť. Pokiaľ ho máš , pociťuješ chuť žiť , tvoriť , milovať. Tvrdiť, že žijeme pre rodinu, prácu je z časti mätúce. Pokiaľ by sme nemali radosť v sebe a šťastie nedokázali by sme žiť , takže by sme pre svoju rodinu nežili. Každý človek je osobitný tvor, ktorý uvažuje úplne inak a veci vníma rozlične. Bohužiaľ jednu vec máme spoločnú, častokrát sme sebeckí. Vo vážnych chvíľach konáme tak ako to my vyhodnotíme aby to pre nás bolo najlepšie. Nežijeme pre nikoho ani kvôli nikomu. Žijeme pre stále prítomné šťastie, ktoré keď vyprchá, my vyprcháme tiež.
ZEM SA NADÝCHLA Zrazu jediné na čom záleží je zdravie. Práca , brigáda zrušená, ľudia majú zrazu čas. Auto stojí zaparkované pred domov, zrazu nie je potrebné. Kopa kabeliek v skrini, zrazu ich nemáme kam nosiť. Zrazu nám stačí jedna mikina a tepláky. Nekupujeme veci , ktoré nechceme a nepotrebujeme, len aby sme sa niekomu zapáčili. Veľké domy, ktoré sme roky budovali sú pre nás ako väzenie. Sloboda bez rúška je zrazu každého sen. Zdravie je pre nás na prvom mieste. Kamaráti, rodiny sú zrazu ďaleko, pri tom sú tak blízko. Zrazu na seba máme čas. Kreslíme, čítame, píšeme, nikto nepomyslí na peniaze. Myslí na všetkých. Ľudia sa ráno nikde neponáhľajú, zrazu sú všetci celé dni v prírode. Príroda a zem sa nadýchla. Zrazu opäť dýcha. Brali, pílili sme jej roky pľúca, zrazu nám ich berie ona. Svet sa zastavil a už nikdy nebude ako predtým. My nebudeme ako predtým. Firmy a továrne nebudú ako predtým. Pochopili sme to. Lebo sme to zažili.