Stále vždy prítomné šťastie. Každý z nás, my všetci mame niečo prečo žijeme. Niečo vďaka čomu čítaš tento článok a niečo vďaka čomu si ráno otvoril oči. Veľa ľudí to nazýva motiváciou avšak ja to považujem za šťastie. Nie každý toto šťastie cíti a keďže ho nemá častokrát svoj život svojvoľne ukončí. Je to niečo čo sa neodvážim presne pomenovať. Nie je to niekto, ani niečo je to skrátka vnem, vďaka ktorému nechceš ukončiť svoj život. Tento “vnem” nie je niečo ako motivácia ani povinnosť . Je to stále šťastie - tá vec pre ktorú žiješ a vedome píšeš svoj príbeh , avšak je vždy prítomné - my o ňom nevieme a teda je nemožné ho nejako podchytiť. Pokiaľ ho máš , pociťuješ chuť žiť , tvoriť , milovať. Tvrdiť, že žijeme pre rodinu, prácu je z časti mätúce. Pokiaľ by sme nemali radosť v sebe a šťastie nedokázali by sme žiť , takže by sme pre svoju rodinu nežili. Každý človek je osobitný tvor, ktorý uvažuje úplne inak a veci vníma rozlične. Bohužiaľ jednu vec máme spoločnú, častokrát sme sebeckí. Vo vážnych chvíľach konáme tak ako to my vyhodnotíme aby to pre nás bolo najlepšie. Nežijeme pre nikoho ani kvôli nikomu. Žijeme pre stále prítomné šťastie, ktoré keď vyprchá, my vyprcháme tiež.
Všetko alebo nič.. Každý ten krásny vzťah, ktorý stretávame na ulici býval tiež niekedy neľahký, tiež raz musel začať a vtedy mu nikto neveril, že dlho vydrží. Avšak sú tu aj tie vzťahy, ktoré mali trvať dlho a skončili vlastne skorej, ako vôbec začali. Možno sme im len my dali nálepku, že to má byť na dlho. A ich trvanlivosť bola oveľa kratšia. Najhoršie je keď vy ste tomu verili ale váš partner nie. Rozchod a po rozchodové obdobie potom bolí oveľa viac ako ste očakávali, ak ste ten koniec vôbec očakávali. Ale je ťažké sa v láske nezamotať. Ťažké je vymedziť si hranice a držať si odstup od chlapa. Tak či tak stratíte hlavu. Preto mi ide hlavou otázka či ísť do vzťahu naplno (všetko alebo nič) a zmieriť sa aj s prípadným neúspechom alebo si pokúšať držať odstup a veriť, že sa nakoniec nezbláznite. Nikdy neviete či ten pravý je ten správny a či ten správny je ten pravý. Nemali by sme teda stáť o bolesť od niekoho nesprávneho a nepravého, pokiaľ nevieme, že ním naozaj je.