Preskočiť na hlavný obsah

Všetko alebo nič..

Každý ten krásny vzťah, ktorý stretávame na ulici býval tiež niekedy neľahký, tiež raz musel začať a vtedy mu nikto neveril, že dlho vydrží. Avšak sú tu aj tie vzťahy, ktoré mali trvať dlho a skončili vlastne skorej, ako vôbec začali. Možno sme im len my dali nálepku, že to má byť na dlho. A ich trvanlivosť bola oveľa kratšia. Najhoršie je keď vy ste tomu verili ale váš partner nie. Rozchod a po rozchodové obdobie potom bolí oveľa viac ako ste očakávali, ak ste ten koniec vôbec očakávali. Ale je ťažké sa v láske nezamotať. Ťažké je vymedziť si hranice a držať si odstup od chlapa. Tak či tak stratíte hlavu. Preto mi ide hlavou otázka či ísť do vzťahu naplno (všetko alebo nič) a zmieriť sa aj s prípadným neúspechom alebo si pokúšať držať odstup a veriť, že sa nakoniec nezbláznite. Nikdy neviete či ten pravý je ten správny a či ten správny je ten pravý.  Nemali by sme teda stáť o bolesť od niekoho nesprávneho a nepravého, pokiaľ nevieme, že ním naozaj je.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Múdrosť

  A to, že ho ľúbila bolo jasné. Vlastne ľúbila je slabé slovo. Dokonca aj čašník v jej obľúbenej kaviarni vedel, ako spolu strávili víkend a, čo od neho dostala na narodeniny, keďže to vždy v piatok rozprávala svojim priateľkám pri pohári vína.  Ono, nie každý spozná lásku, aj keď je toľko manželstiev. Hore je nebo a dole paneláky. Paneláky plné plaču manželiek, opitých manželov, vystrašených detí, ktoré videli to, prečo matka plače. Vedela, že len, tá jej láska k nemu bola láskou. Láska, ktorú predtým k nikomu nepocítila. Najhorúcejší dotyk, najťažšia skúška, najväčšia výzva.  Najhoršie je, že spomienky časom blednú. Ako, keď sa pozeráte na staré fotky. Spomienky Vám nahrádzajú nové a nové zážitky. Vytláčajú tie staršie. Veľmi sa bála, že jeden deň si už na neho nespomenie, že si nespomenie na zážitky s ním. Spomenie, no už nie tak živo a dôverne. Už to bude len láska z dávnej minulosti, keď bude rozprávať vnučkám o svojej mladosti. Už to nebude niekto, pri kom cítila c...
Balenie dvadsiateho prvého storočia V dnešnom storočí plného sociálnych sieti a smartfonov, balenie začína pomaly upadať na výnimočnosti, začína byť stereotypným spôsobom ako chlapi môžu získať ženu, pomocou pár písmen ťuknutých do mobilu, ktorých obsahom sú frázy typu ,,Ahoj, ako sa máš?“ ,,Nezájdeme von?“ ,,Taká krásna slečna a nezadaná?“   A podobné výplody mužskej fantázie o balení.  Nejde o to ani tak, že odchádza čaro balenia, že romantika 50siatych rokov už nie je o tom o čom bývala, už dávno neplatí nepísané pravidlo, že sex na prvom rande je neprípustný a, že chlap zavolá žene po tom ako mu dá číslo až o tri dni. Fakt mužov berie takéto balenie? Bez trochy snahy? Kde je v nich ten rytier či princ, dobre to je hlúposť ale i tak, ktorý má o ženu bojovať? Ale názory mužov na balenie sú rôzne, niekoho naozaj berú ženy, ktoré zbalia na pár písmen, nové auto, drink na bare, asi ich priťahujú rýchle a ply...
Pravé "vnútorné" šťastie Nikdy nemôžeme vlastniť všetko čo chceme, po čom túžime. Môžeme však dosiahnuť pocit, že máme všetko potrebné, keď si dokážeme uvedomiť svoje vnútorné vedomie. Dokážeme ho cítiť a prežívať, lepšie povedané žiť s týmto stavom, pocitom. Cítiť vnútornú spokojnosť neovplyvnenú ničím vonkajším. S tým sa spája aj fakt, že ak budeme rásť vnútorne , porastieme aj po vonkajšej stránke. Nemôže nechať rásť naše telo a čakať, že porastieme aj duchovne. Jedine kedy pocítime pravý pocit šťastia, spokojnosti, bude v momente objavenia v sebe svoj raj srdca. Existuje mnoho rád a spôsobov od veľa “múdrych“ ľudí ako byť šťastný. Ale je možné byť šťastný po prečítaní pár riadkov v motivačnej knihe? Zrazu si prídete múdri, znalci filozofie. Je to naivné si myslieť, že nás niečo spraví šťastných. Šťastných nás neurobí nikto a nič, možno áno ale ide len o povrch, o vonkajšie potešenie. Pravé šťastie nikdy nebude vonkajším. P...