Fáza
Občas v našom živote nastanú chvíle kedy sa cítime úplne na dne, chvíle kedy nás nič nezaujíma, nevieme sa pre niečo nadchnúť. Nemáme pocit vnútornej spokojnosti a ani nevieme prečo by sme mali robiť to čo robíme. Sme vo vzťahu no nevieme prečo keď možno toho druhého ani nemilujeme, nevieme milovať, nevieme cítiť, nevieme toho druhého chápať. Náš vzťah je už len stereotypnou povinosťou. Často v tomto stave bez života stretávame ľudí, ktorých na prvý pohľad ohodnotíme a odsúdime i keď pre to nemáme dôvod. Srandou je, že možno práve títo ľudia sú na tom rovnako ako my a možno by im stačil jeden úsmev aby ich deň bol pozitívnejší. Málo je niekedy viac. Avšak potom príde chvíľa, ktorú nazývam chvíľa zlomu. V tomto momente sa nám stane niečo čo v nás pustí iskru, čo nám pomôže sa nadýchnuť, čo nás posunie vpred a dá nam odpoveď na naše otázky. Tento zlom je niečo ako nový štart kedy náš život má opäť zmysel a my máme chuť ho žiť naplno. Práve táto chvíľa je zlomová pretože ideme naplno a sme najviac produktívni. Veci, ktoré sme doposial robili s nechuťou , robíme s nadšením, odhodlaním a sme nabudení urobiť to naplno. Vieme čo cítime a vieme že náš život má svoj smer. Avšak potom príde to horšie obdobie ale pokiaľ mamé pozitívne myslenie dokážeme túto mŕtvu fázu prekonať lebo nič nie je horšie ako spomínať na šťastie v dobe nešťastia. Život je ako aj naše nálady, ako hojdačka. Mŕtva fáza sa strieda so živou. Chuť žiť a tvoriť s nechuťou. To je naše bytie a jeho podstata tu a je len na nás ako to zvládneme a či zlú fázu zoberieme ako výzvu.