Som zaľúbená. Som zamilovaná. Toľkokrát povedané, počuté alebo napísané už viacej frázy ako vety. Počúvame ich od našich známych, kamarátov, od nás samotných. Najbanálnejšia a možno zároveň najzložitejšia otázka znie čo je to zamilovanie? Pre mňa je to pocit, stav kedy chcete byť nepretržite s milovanou osobou a keď s ňou nie ste, chýba vám. Tie motýliky len pri myšlienke na vášho partnera nehovoriac pri jeho pohľade, dotykoch. Zamilovanie je pre mňa obdobie s ružovými okuliarmi, okamih ktorý trvá niekedy len krátko, no vo vás ostane veľmi dlho. To niečo čo sa ťažko hľadá a ešte ťažšie opisuje, tá iskra medzi vami a vašim partnerom, tie spriaznené duše. Avšak kedy spoznáme, že sme zamilovaní? Dá sa vôbec povedať kedy by sme už mali byť zamilovaní? Či na 3ťom alebo až na 6tom rande? Možno sa do tej osoby nezamilujeme ani na 10tom rande, možno už po prvých pár slovách na prvom stretnutí budeme vedieť, že raz budeme určite zamilovaní. Keď sme zamilovaní, milujeme tú danú osobu, milujeme ju bez ohľadu na okolnosti. Zamilovanie je zvláštne, avšak tento pocit šťastia vidieť v tvári každého zamilovaného. Ak dokážeme milovať alebo sme milovaní tak by sme si to mali vážiť. Každý nemôže povedať, že má niekoho lásku.