Zabúdanie
Tak isto ako život, tak aj vzťah má svoje určité fázy. Prvé sympatie, zaľúbenie, a tak ďalej. Rozchod
a po ňom následné zabúdanie je tak isto jednou z častí vzťahu. Žiadnu
časť nemôžeme preskočiť, unáhliť avšak ani vrátiť späť. Každá fáza, každý okamih
vzťahu nám niečo dá, či už lásku alebo skúsenosti. Ak sa veci dejú pre nejaký
dôvod tak aj jednotlivé okamihy vzťahu sú len výsledkami našich rozhodnutí
alebo rozhodnutí nášho partnera. Zbytočne sa budeme trápiť a pýtať sa
samého seba prečo to skončilo, zbytočne budeme hľadať dôvod v sebe. Dôvod
môže byť váš partner, a rozhodnutia, ktoré urobil on. Utešovanie po
rozchode nikdy nezapchá ranu, ktorú nám rozchod spôsobil. Je len dočasným „obväzom“
, ktorý aj tak časom pretečie lebo naše myšlienky sú silnejšie, smutnejšie ako
povzbudivé slová. Častokrát myslíme len negatívne a nevidíme v tom žiadny
význam ale čo tak sa zamyslieť nad tým, že to tak malo byť, že príde možno
niečo krajšie a určite príde niečo nové. Prečo nebrať s odstupom času
rozchod ako skúsenosť, nie katastrofu. Samozrejme začiatky bolia, nie sú
príjemné a počúvať niekoho šťastného ako nám vraví, že časom sa to
vylieči, v nás vyvoláva len nervozitu. Niekedy to neprejde ani časom, ani
ničím podobným. Prejde to vtedy keď sa stým vnútorne vysporiadame, dokážeme si
uvedomiť, že nám náš bývalý partner/ka energiu len odoberá a my strácame
čas, ktorý môžeme stráviť šťastím a nie smútkom z rozchodu. Možno
musíme len vyrásť a to nie vekom ale mentálne, duševne podrásť a brať
veci ako skúsenosť. Naučiť sa odpúšťať . Nikdy nevieme či zajtra nepríde niekto
do koho sa znova zamilujeme a tým zabudneme.