Láska v 21.storočí

Dar obyčajných dní Nostalgia vo vzduchu, každé ročné obdobie nesie spomienky. Ten teplý vánok, čo vám v lete vrazí do tváre. Tá prvá vločka, čo vám padne do dlane. Podomácky vyrobená hojdačka a ruky v zemi. Modrá obloha a prechádzky v dolinách. Silné stromy, ktoré dýchajú pre nás. Nezamknuté srdcia, nesmelé úsmevy od cudzincov. Letné rána, neskoré letné grilovačky. Terasa a v nej do noci sediaca rodina. Karty, pivo, kofola. Smiech, ktorý nikto nechápe. Domovy plné lásky a vône nedeľnej šošovice. Bozky pod čerešňou, nikdy nie čerešne pod blúzkou. Zamilované pohľady, horúce dotyky. Spev v kúpeľni, tanec v kuchyni. Hravé oči, krásne srdce. Ty, Ja, Slovensko. Majestátne, hrdé a tak krásne.

Meraj rovnakým metrom Toľkokrát som počula od ľudí, že by chceli takého a hentakého partnera. Ale si ty tým, čo očakávaš a hľadáš? Myslím si, že priťahuješ len to čím si.  Je úplne v poriadku kde sa práve nachádzaš a akými štádiami prechádzaš.  To akého máš partnera , odzrkadľuje v akom štádiu si.  To aké máš názory je súčasťou tvojej vnútornej osvety.  To aké máš hodnoty a priority je odrazom tvojej uvedomelosti.  Tvoje vyjadrovanie, emócie a správanie poukazujú zase na tvoju priputanosť a prispôsobenie.  A toto všetko je v poriadku.  Každý je tam kde má byť.  Žiadne štádium nemôžme preskočiť, každé musíme prežiť.  Pochopiť a precítiť.  Ono sa bude opakovať dokým tú danú lekciu nepochopíme.  Preto si možno vravíš , že všetci tvoji bývalí sú rovnakí.  V každom je niečo čo musíš pochopiť aby si sa mohla posunúť vyššie.  Ľudia a zážitky sú len skúsenosti. Nie sú tu navždy. Sú tu len na určitú lekciu.  Aby nás pripravili na niečo krajšie. (Dnes s

Buď lepší človek  Milujem pozorovať ľudí, keď sedím v aute a oni len tak prechádzajú. Vždy z nich vycítite akú majú práve náladu a to aj, keď majú tvár prekrytú rúškom. Oči rozprávajú, ukazujú emócie aj pocity. Preto buďme lepší, nie len kvôli druhým, ale v prvom rade kvôli sebe.  Všetko čo prežívame, všetko zlo a pripútanosť    z nás vyžaruje. Od detstva sme vychovávaní aby sme voči cudzím ľuďom neprejavovali emócie. Raz som prišla na toaletu a pri umývadle stála matka s malou dcérkou, mohla mať tak štyri roky. Dievčatko sa mi pozdravilo dobrý deň, tak som jej tiež odpovedala to isté. V tom ju jej matka okríkla, že sa predsa nemusí zdraviť cudzím ľuďom a otravovať ich. Ja som bola ticho a usmiala sa na dievčatko. Nemôžeme za to ako a kde sme boli vychovaní, ale môžeme byť lepšími pre ďalšiu generáciu. Môžeme im zanechať krajšiu planétu a to nie len obmedzením plastov. Ale v prvom rade správaním. Buďme k sebe dobrí len tak. Rešpektujeme sa len navonok,

BUDÚCEJ  Ona je moja múza.  A ona to dobre vie. Ona je moja lepšia polovica. A aj to vie. Občas sa hnevám, keď sa ma snaží ovládnuť. Avšak ja viem, že to robí preto, aby som bol lepší. Ja ju zas ovládam večer, ráno, naobed. Občas aj pri obede. Ona je iná, nie tak, ako to vravia muži o svojich ženách. Ona naozaj je, nestretol som tak múdru ženu. Kľudne priznám, že je múdrejšia ako ja. Nemyslím len akademicky, ona má v prvom rade všeobecný prehľad. Na každú tému má svoj vlastný názor. Vie o všetkom niečo a o niečom všetko. Nebojí sa rozprávať pred ľudmi, vtedy som na ňu taký hrdý.  Ja viem, ako miluje, keď mi môže rozprávať o politike a konšpiračných teoriách. Milujem ju počúvať, avšak občas sa len na ňu pozerám. Vyzerá inak, ako tie typické krásky dnešnej doby.  Mne je ale jedno či má makeup.  Ale keď sa nahodí, nedýcham. Pre mňa je jediná. Jediná pri ktorej môžem ukázať zraniteľnosť, prirodzenosť. Na každú chorobu, pozná tri lieky. A na

POTREBUJEM OPRAVIŤ SRDCE V dnešnej dobe sa už nič neopravuje. Niečo sa pokazí, zahodí, kúpi nové.  Už nič nezachraňujeme. Bohužiaľ toto praktizujeme aj v láske. Prídu problémy. Rozoberáme s cudzími ľuďmi našu lásku. Podvádzame s cudzími ľuďmi našu lásku.  Rozídeme sa. Veď všade je kopec iných ľudí, ktorí nám presne rozumejú.  Veď vždy tu bude niekto krajší, mladší.  Vymeniť niekoho nebolo nikdy jednoduchšie. Nikto už nebojuje za lásku.  Nikto už lásku neopravuje. A občas mám pocit, že moje srdce nebolo stvorené na tento krutý svet bez lásky.

ČO SME TO SPRAVILI ? Občas ma zabolí, keď si pomyslím koľko ľudí, žije v klame. Koľko ľudí sa uháňa za niečím, od čoho by mali utekať. Bolí ma vidieť, ako zem plače a my to stále nevidíme. Kam sme sa to dostali?  Puká mi srdce.  Cítim sa ako keby rozprávam iným jazykom a ľudia v mojom okolí ma nerozumejú. Ako môžeme byť tak sebeckí?  Ako môžeme zabíjať? Viem, že uvedomenie bolí. Je ťažké vystúpiť z tohto konzumného sveta. Je ťažké sa vzdať toho čo ľudia pokladajú za dôležité.  Ale teraz je čas. Teraz je čas pochopiť, že nemusíme mať všetky tie veci. Teraz je čas pochopiť, že táto naháňačka za stále novším mobilom, autom musí skončiť. Teraz je čas ísť na dovolenku v tvojej krajine.  Teraz je čas o tom začať hovoriť medzi zaslepenými ľuďmi.  Lebo už nie je čas na ďalšie ničenie. Zem nás nepotrebuje. Sme len hostia. Ktorí sa správajú neúctivo. Prosím ktokoľvek toto číta, aj ty môžeš urobiť ten najväčší krok. Zmeníš sa. 

ZEM SA NADÝCHLA  Zrazu jediné na čom záleží je zdravie. Práca , brigáda zrušená, ľudia majú zrazu čas.  Auto stojí zaparkované pred domov, zrazu nie je potrebné.  Kopa kabeliek v skrini, zrazu ich nemáme kam nosiť.  Zrazu nám stačí jedna mikina a tepláky. Nekupujeme veci , ktoré nechceme a nepotrebujeme, len aby sme sa niekomu zapáčili.  Veľké domy, ktoré sme roky budovali sú pre nás ako väzenie.  Sloboda bez rúška je zrazu každého sen.  Zdravie je pre nás na prvom mieste.  Kamaráti, rodiny sú zrazu ďaleko, pri tom sú tak blízko.  Zrazu na seba máme čas.  Kreslíme, čítame, píšeme, nikto nepomyslí na peniaze.  Myslí na všetkých.  Ľudia sa ráno nikde neponáhľajú, zrazu sú všetci celé dni v prírode.  Príroda a zem sa nadýchla.  Zrazu opäť dýcha.  Brali, pílili sme jej roky pľúca, zrazu nám ich berie ona.  Svet sa zastavil a už nikdy nebude ako predtým.  My nebudeme ako predtým.  Firmy a továrne nebudú ako predtým.  Pochopili sme to. Lebo sme to zažili.