Láska v 21.storočí

Stále vždy prítomné šťastie. Každý z nás, my všetci mame niečo prečo žijeme. Niečo vďaka čomu čítaš tento článok a niečo vďaka čomu si ráno otvoril oči. Veľa ľudí to nazýva motiváciou avšak ja to považujem za šťastie. Nie každý toto šťastie cíti a keďže ho nemá častokrát svoj život svojvoľne ukončí. Je to niečo čo sa neodvážim presne pomenovať. Nie je to niekto, ani niečo je to skrátka vnem, vďaka ktorému nechceš ukončiť svoj život. Tento “vnem” nie je niečo ako motivácia ani povinnosť . Je to stále šťastie - tá vec pre ktorú žiješ a vedome píšeš svoj príbeh , avšak je vždy prítomné - my o ňom nevieme a teda je nemožné ho nejako podchytiť. Pokiaľ ho máš , pociťuješ chuť žiť , tvoriť , milovať. Tvrdiť, že žijeme pre rodinu, prácu je z časti mätúce. Pokiaľ by sme nemali radosť v sebe a šťastie nedokázali by sme žiť , takže by sme pre svoju rodinu nežili. Každý človek je osobitný tvor, ktorý uvažuje úplne inak a veci vníma rozlične. Bohužiaľ jednu vec máme spoločnú, častokrát sme sebeckí

Nie som žena na jednu noc. Nie som žena pre tvoje nadržané poznámky. Nie som tá, ktorej budeš tlačiť výplody tvojej fantázie do hlavy. Ja nie som baba akú chceš. Áno nie som a to sa ti nepáči. Myslíš si že každá žena sa dá penažne ohodnotiť, že každá má svoje limity. Limity, ktoré si ty možeš dovoliť kúpiť. Si ten typ chlapa z ktorého mi vždy v klube príde zle. Arogantný syn vplyvného podnikateľa, ktorý má ženy zadefinované ako spotrebný tovar. Tvoje bývalé a aj budúce sú si náramne podobné a tebe nesmierne oddané. Cítia šancu, že raz budú mať nárok na tie tvoje peniaze. Avšak ty vieš, že takýto život nechceš. Vnútri v sebe cítiš ako by si raz chcel normálnu ženu. Ženu, ktorá možno nebude natoľko pekná ale bude zábavná. Možno nebude tak obdarená ale bude obdarená inteligenciou. Tajne po večeroch v mysli utekáš do vymyslenej predstavy k žene ako som ja. Nie som tá čo chceš ale tá, ktorú potrebuješ. Dúfaš, že sa najprv vyblázniš a neskôr sa ku mne dostaneš a všetko bude také ako by ma