A to, že ho ľúbila bolo jasné. Vlastne ľúbila je slabé slovo. Dokonca aj čašník v jej obľúbenej kaviarni vedel, ako spolu strávili víkend a, čo od neho dostala na narodeniny, keďže to vždy v piatok rozprávala svojim priateľkám pri pohári vína. Ono, nie každý spozná lásku, aj keď je toľko manželstiev. Hore je nebo a dole paneláky. Paneláky plné plaču manželiek, opitých manželov, vystrašených detí, ktoré videli to, prečo matka plače. Vedela, že len, tá jej láska k nemu bola láskou. Láska, ktorú predtým k nikomu nepocítila. Najhorúcejší dotyk, najťažšia skúška, najväčšia výzva. Najhoršie je, že spomienky časom blednú. Ako, keď sa pozeráte na staré fotky. Spomienky Vám nahrádzajú nové a nové zážitky. Vytláčajú tie staršie. Veľmi sa bála, že jeden deň si už na neho nespomenie, že si nespomenie na zážitky s ním. Spomenie, no už nie tak živo a dôverne. Už to bude len láska z dávnej minulosti, keď bude rozprávať vnučkám o svojej mladosti. Už to nebude niekto, pri kom cítila celý svet. Niek
Ako začnem? Veď poznámky v mobile znesú veľa. Tak poďme na to. Ste pripravení? Môj život mi od roku, kedy som ho začala s vami zdieľať, príde ako romantická tragikomédia. Ale baví ma. Asi aj vás. Rok 2020 bol totálne odlišný ako 2019, hmm to by vás teda nenapadlo. Ale ja nemyslím iný kvôli covidu. Myslím, že môj rok 2020 bol iný. Náš príbeh začína 31.12.2019, Silvester. Som už nejakú dobu sama. Sľubujem si nový štart a dúfam, že to bolo správne. Pripíjam si na parkovisku, nie som doma s rodinou. Prvý Silvester mimo domu a nebolo to ono. Ale bolo to iné. Vravím Vám, slovo iné, si zapamätajte. Mám 42 kilogramov. Nesamostatná, hanblivá, slabá. V roku 2019 som prekonala dve ťažšie choroby a môj imunitný systém je ako na vode. Je koniec roku 2019 a ja už mesiac, po roku, netrpím úzkosťou. Yes, let’s be real. Trpela som ňou rok. Teraz už asi viem, prečo, ale pre potreby tohto blogu, to nepotrebujete vedieť. Povedzme, že prílišné premýšľanie. Je január a ja nemám úzkosť, lebo už mesiac cvi